HNEV

Hovori sa, ze v zivote by sme nemali nic od nikoho ocakavat, pretoze pokial sa nase ocakavania nenaplnia, okrem bolesti pocitujeme hnev. V samotnej podstate - neexistuje na svete clovek, ktory by sa nikdy, na nic a na nikoho nehneval. Mam pravdu? Aj ja sa z casu na cas hnevam...Alebo sama na seba, pretoze sa mi kazdy mesiac ako kazdej zene zapina tzv. SAMONASIERACI PROGRAM :-D, alebo sa hnevam na okolie (vdaka Bohu dnes uz minimalne, nakolko som porozumela ako byt v zivote skutocne spokojna a stastna, ale o tom clanok nabuduce :-) ).Ano, aj ja mam svoje prejavy hnevu.

Drzat akykolvek hnev v sebe je zdraviu skodlive, a to vie kazdy jeden z nas. Ucim sa hnev ventilovat - teda vypustam hnev bez hnevu a snazim sa ho minimalizovat. Dost casto sledujem ludi, len tak, ked sa prechadzam, soferujem, cvicim, sedim na caji. Sledujem kto sa hneva, ako sa hneva, preco sa hneva, na koho a naco sa hneva.

Z pohladu psychologie je hnev akesi zhmotnenie nespokojnosti medzi myslou cloveka a okolitym svetom. Inymi slovami povedane, pokial mate ocakavania, budete sa hnevat cely zivot. Nechcem Vam kradnut iluzie, ale ocakavania zabijaju stastie. Ludia alebo ziju v minulosti, alebo sa prilis zamyslaju nad buducnostou. Minulost ich hneva a buducnost kradne iluzie. Castokrat je to prave hnev, ktory vyvola iluziu, ze mame moc. Je to vsak iba falosny pocit, ktory nam dava silu byt k druhym zly.

Ak by som bola dobra iba k ludom, ktori su dobri ku mne, bola by som dobrym clovekom? Pravdepodobne ano... Ale mna neuspokojuje priemer, chcem byt lepsie ako dobra. Preto sa snazim byt dobra aj k tym, ktori su ku mne zli.

Pracujem na sebe kazdym dnom, ucim sa odstranit ocakavania, ucim sa zit tu a teraz, dnes... Nie vzdy sa mi dari tak, ako by som chcela, ide to pomaly, ale napredujem. Tiez si z casu na cas pisem v hlave virtualne scenare k svojmu zivotu, vztahu, praci, peniazom, rodine. Vzapati si vsak poviem, ze co ma byt, to bude. Kazdy sme si strojcom svojho stastia, avsak iba do istej miery, potom to uz je na ... pomenujte si to ako chcete... ja vravim osud, vyssia moc. Uvedomujem si svoju zonu vplyvu, no nesnazim sa uz umelo.

Momentalne som stastnejsia ako stastna a spokojnejsia so svojim zivotom ako kedykolvek predtym, urcite Vam napisem par riadkov, ako svoje stastie viete najst aj Vy, taky jednoduchy navod na stastie :-)

Napriek svojmu stastiu a spokojnosti sa aj ja dnes hnevam. A velmi. Precitala som si clanok na internete, ako sa jedno zdruzenie, ktore pomaha tyranym zvieratam z romskych osad , rozhodlo ukoncit svoju cinnost a posobenie v tejto oblasti. Snazia sa robit dobru vec, no napriek tomu citim, ze dobrych ludi, ktori by ich podporili, je alebo nedostatok, alebo sa ludia boja k nim pridat, uz vopred to vzdali. Hnevam sa.

Hlavne preto, ze vsetci ti, ktori organizuju " uzasne zbierky na vianoce " - ci uz pre psov alebo deti alebo bezdomovcov, tak robia iba vtedy, ked su nase city velmi nachylne pomoct, ale po ine dni v roku sa fotia na facebookoch, instagramoch atd vo svojich novych WTF modeloch, s LV kabelkami prehodenymi cez ruku, v znackovych autach atd a ani v pate ich nenapadne byt napomocnymi druhym aj v ine dni v roku. Takato pretvarka, kde podme im tlieskat ako velmi pomahaju druhym a aki su skveli, ma hneva. Na druhej strane - vdaka aj za to malo co robia, ked prave nespulia pery.

Asi sa pojdem nadychnut a vydychnut, zmiernit svoj hnev, pretoze bojovat proti veternym mlynom sa sice da, ale sil bude ubudat... Ti, ktori sa budu chciet propagovat ako samaritani v najkrajsie sviatky v roku to aj tak budu robit nadalej a ti, ktori ziju tym, ze naozaj pomahaju, o tych veru pocut nebudeme tak casto, pretoze oni nepotrebuju aby o ich pomoci vedel cely svet...

Na zaver svojho dnesneho vylevu Vam prajem domov na Slovensko sladke sny, kedze Vy mate 3 hodiny rano a my uz 1 hodinu poobede piatok 12.02.2016 a verim, ze hnevu bude vo svete coraz menej - za seba len tolko - idem ho potlacit. 

Caute