Je to on?

Je priam neuveriteľné, ako pracuje ľudská myseľ. Srdce má vo veciach jasno a zrazu sa odnikiaľ vynára milión otázok, ktoré si vydobíjajú našu pozornosť. Medzi srdcom a rozumom existuje veľmi tenká hranica, moment, ktorý nám môže zničiť naše sny. Väčšina životných omylov pramení najmä z toho, že nedávame dostatočný priestor pocitom, ale nechávame sa ovládať logikou a rozumom.

Einstein raz vyslovil – pre mňa silnú vetu : „ Ak to nedokážeš vyjadriť jednoducho, potom si tomu ešte neporozumel. „

Mama ma vždy učila, aby som veci robila tak, ako ich cítim. Teda srdcom. A keďže mamy majú vždy pravdu, dám na jej radu. Posúvam rozum do úzadia, počúvam, čo mi radí srdce.

Istú etapu života som strávila tým, že som vychovávala „cudzie“ deti. Práve som si uvedomila, aké vysoké nároky som na ne kládla. Vyššie, ako na seba samú. Chcela som, aby sa stále usmievali, boli šťastné, mali dobrú náladu, aby sa správali podľa „mojich pravidiel“, aby zdravo jedli, rýchlo zaspali, hrali sa samé, rýchlo sa učili nové veci, neplakali pre zbytočnosti, nerozčuľovali sa pre hlúposti... Pritom práve deti nás (dospelých) milujú so všetkými našimi chybami a náladami, bez toho, aby sa nás snažili meniť. Sme pre ne stredom vesmíru. Bezpodmienečne.

Asi som aj ja stále dieťa, ktoré tak veľmi túži po bezhraničnej a bezpodmienečnej láske...

Moji rodičia sú pre mňa ideálom súžitia dvoch dospelých ľudí. Sú moja inšpirácia, viera, že je lásky vo svete dostatok, len ľudia si ju nevážia, keď ich stretne. Nazvyte si to ako chcete, ale niekto / niečo tam hore ma musí mať rád / rado, keď mi poslal do cesty niekoho, na kom mi nesmierne záleží.

Prišiel ako blesk z jasného neba, nečakane, rýchlo, bezcieľne, zrazu tu je, existuje, je živý, slobodný, milý, múdry, šikovný, chápavý, empatický. Ale čo je najlepšie, má veľké srdce. Musí pochádzať z dobrej rodiny, keďže som presvedčená, že deti sú obrazom svojich rodičov. Je tu!!! Teda vlastne nie tak úplne...Je na opačnom konci sveta,...ale ako sa hovorí : „ Láska hory prenáša.“ Pre mňa je vzdialenosť testom, ako ďaleko je schopná láska cestovať. Som zosobnením lásky, keď o pár týždňov cestujem za ním?

Napadá mi milión myšlienok, na ktoré som zatiaľ nevyslovila odpovede, ja ich už však poznám a keď raz príde správny čas, tak ich aj nahlas vyslovím.

Dovtedy som sa rozhodla – užívať si každý moment, ktorý ma „s ním“ robí šťastnou. Dávno som si veci priala, dnes si na ne s pomocou môjho zošita spomínam, tie veci sa mi naozaj plnia. Na tento pocit som čakala roky. Zrazu tu je a je len na mne, ako s ním/ s tým naložím.

Sometimes you get a chance only once in a lifetime...