Neriadená strela

Prišiel neskoro v noci. Ležala som v detskej izbe u rodičov a pohľadom hypnotizovala mobilný telefón. Od týchto čias ho zvyknem hypnotizovať, pretože to naozaj funguje. Dodnes si priťahujem do života veci, ktoré naozaj chcem. Len si musím dávať pozor nato, čo si prajem. Zopár-krát som si pritiahla úplnú blbosť...

„ Hi baby, Im back. Can´t wait to see u, feel u, kiss u, touch u.. „ V tom momente, aj keď boli 4 hodiny ráno, som mala sto chutí obliecť sa, naskočiť na vlak a ísť za ním. Lenže ma čakala škola na druhý deň. A tak som až do rána ani oka nezažmúrila. Mala som tie stavy, kedy si aj uvedomujete, že ten človek je po dlhom cestovaní unavený, ale nechcete a neviete si pomôcť a neustále vypisujete SMS.

Toľko krát sme sa za tú noc rozlúčili, že už ideme spať, a toľko krát sme to porušili.

Deň sa vliekol naozaj pomaly, ako by môj otec povedal, ako sopeľ na rukáve. Na 7.mu hodinu som ani nešla, veď mi akože prišlo veľmi zle. Rýchla sprcha doma, pusa rodičom, psie oči, aby pustili nejaký ten groš na cestu, prísľub, že som naučená a už ma nebolo.

Čakal na mňa ako vždy. Načas, v čiernej Astre, hudba sa ozývala na všetky svetové strany, on stál pri aute a ja som mala pocit, že idem na prvé rande. Zľahka sme sa objali, zľahka preto, že sme cítili bodavé pohľady okoloidúcich ľudí. Ja beloška, on černoch, ľudia sú rôzni...

Sadli sme si na námestie, objednali jedlo a rozprávali sa celé hodiny. Nie tak, ako by som sa s mužom rozprávala dnes. Dnes by ma zaujímalo, ako sa mal, aký bol let, ako sa darí rodine. Vtedy nás zaujímalo, čo si robil Ty bezo mňa, čo ja bez Teba, ako veľmi sme si chýbali... Bolo to pekné. Počuť a vedieť, že Vás niekto bezhranične miluje. Áno, ženy sa zamilujú do toho, čo počujú a muži do toho, čo vidia. Čo je dôvod, prečo muži klamú a ženy nosia make-up. Vtedy tomu tak nebolo. Môj priateľ bol ten najúžasnejší muž, akého som kedy stretla. Pre mňa, vyrobený pre mňa.

Auto sme zaparkovali v garáži, vonku bola chumelica, akoby sa čerti ženili, ale nám to bolo jedno. V kuchyni sme si pripravovali humous, z rádia znel nejaký song, rozprávali sme sa, objímali, bozkávali. Viac času sme investovali jeden do druhého, ako do prípravy jedla. A potom mi niekto povedzte, že sa z lásky nedá žiť. Dá!!! A ešte ako. Žiarila som, postavu som mala ideálnu a to všetko bez jedla, zato s pravidelným .. „ Making love – doslovný preklad – robením lásky „ – to ma opäť mátajú podmienky administrátora tejto stránky, tak som opatrná vo vyjadreniach.

Stratil sa niekde v jednoizbovom byte. Prišiel do kuchyne a niečo skrýval za chrbtom. Na pokyn, aby som zavrela oči, som to spravila. Poslúchala som na slovo. Vystrela som ruky pred seba a čakala, čo mi do nich vloží. Kvety? Šperky? Magnetku? Tisíc myšlienok mi prúdilo hlavou.

Stojím v kuchyni, so zavretými očami, ruky vystreté predo mnou, na ich konci stojí muž môjho života. Čakám na darček. Namiesto toho cítim, ako mi silno stisol jednou rukou dlane. Oprel ma o stenu a ruky zodvihol nad moju hlavu. Bozkával ma pomaly. Začal na perách, pokračoval na krk a nižšie. Nechcela som sa brániť. Čo tam po darčekoch. On bol môj najväčší darček. Oči som otvárala iba sporadicky, respektíve skoro vôbec. Verila som mu. Každému pohybu, ktorý robil. Vedela som, že som v dobrých rukách. Bola som. Celé nasledujúce hodiny. Boli sme nezastaviteľní. Ako neriadená strela, ktorú nikto nedokáže ovládať. Ani neviem, ako sme zaspali. A spali sme vôbec? Asi áno, pretože po otvorení očí tam bol. Pozeral na mňa a hladil ma po tvári. Bozky na koniec nosa a čelo boli tie najchutnejšie. Plné nehy a lásky. Spod periny sme nevyšli do nedele. Mobilný telefón pre nás nemal význam. Žiaden facebook, whatsapp, tinder, instagram. Nepotrebovali sme sa deliť s nikým a s ničím o tom, ako nám je skvele.

Všade boli krabice od pizze a poháre s čistou vodou.

Na stole ma čakal darček. Ten, ktorý som mala dostať v piatok. Bol tam ešte pekne dlho, pretože môj darček bol môj priateľ.

To bol náš svet. P.S. I LOVE YOU