Spútaná nevinnosť

Cesta na skúšobňu netrvala dlho. Pre mňa to však bola celá večnosť. Ulice boli prázdne a my sme si to cruisovali pekne pomaly a predpisovo. Z rádia znel song od Craiga Davida, ktorého slovám som síce nerozumela, zato som si pohmkávala do rytmu. Periférne som cítila a videla, ako sa na mňa občas pozerá, ruka na radiacej páke bola veľmi blízko mojej nohy. Nedotkol sa ma a mne ani len nenapadlo, že by sa vôbec odvážil dotknúť sa ma.
Zaparkoval tesne pred vchodom do skúšobne, pieseň doznievala a my sme tam len tak ticho sedeli. Ja bez energie vystúpiť a on bez akejkoľvek snahy, aby som odišla.
Pri pesničke 7days sa mi rozjasnili oči. " Ježiiiš, tá je super, tú poznám." On, na moje prekvapenie, peknou slovenčinou : " Áno? Aj ja ju mám rád, je moja obľúbená." Vyzliekol si tričko, pomaly ho položil na palubnú dosku, zvýšil hlas a ja som mala pocit, že som v klipe na MTV.
Mojím idolom bola v tej dobe JLO, snažila som sa jej podobať, spievať jej skladby, obliekať sa ako ona. Vedľa mňa sedel kus krásneho chlapa, ktorý sa nikam neponáhľal. Tá jeho vôňa a ten pohľad. Taký, kedy nedokážete pozerať priamo do očí dlho, lebo Vás premôže hanblivosť. Len sme spievali a pohľady sa nám začali stretávať intenzívnejšie, akoby sme čakali, čo bude nasledovať.
Bolo to pekné, nevinné, čisté. Žiaden úmysel využiť situáciu, žiadne trápné gestá, prázdne slová, nič také. Len ja a on a Craig David, ale ten mi tiež neprekážal.
Cestou po schodoch šiel tesne za mňou, určite sa mi pozeral na zadok, to je jasné, veď je chlap. Mne to vôbec neprekážalo. Práve naopak. Zadok mám ževraj pekný, taký vypuklý, černošský.
V izbe ma zmohla úplná únava. Poslednú energiu som minula na spev v aute a vo mne nezostala ani len kvapka nazvyš. Ľahla som si na kožený gauč, prikryl ma dekou, pobozkal na čelo a ja som s úsmevom na tvári zaspala. Ten moment, keď som zaspávala s úsmevom na tvári, si pamätám dodnes. Zamilovala som sa do neho ako keď človek zaspáva. Pomaly, pomaličky a potom úplne že zrazu.